3.08.2020

Tanzánia

Tanzánia, oficiálne Tanzánijská zjednotená republika, je krajina vo východnej Afrike v oblasti Veľkých jazier. Susedia Tanzánie: Keňa, Burundi, Kongo, Malawi, Mozambik, Rwanda, Uganda, Zambia. Hlavné mesto Dodoma, najväčšie mesto Dar es Salaam. Najvyššia hora Afriky - Kilimandžáro, sa nachádza v severovýchodnej časti Tanzánie. Turisticky vyhľadávané súostrovie Zanzibar tiež prináleží Tanzánii, vzdialené iba 45 km od kontinentu v Indickom oceáne.

Samia Suluhu Hassan * Samia Suluhu Hassan - Prezident od 2021

ŠTÁT

Organizácia Spojených národov odhadla populáciu Tanzánie na 56,3 milióna obyvateľov, čo je o niečo menej ako Južná Afrika a robí z nej druhú najľudnatejšiu krajinu, ktorá sa nachádza úplne južne od rovníka. Obyvateľstvo sa skladá z približne 120 etnických, jazyko­vých a náboženských skupín. Suverénny štát Tanzánia je prezident­skou ústavnou republikou a od roku 1996 je jej oficiálnym hlavným mestom Dodoma, kde sídli prezidentská kancelária, Národné zhro­maždenie a všetky vládne ministerstvá. Dar es Salaam, bývalé hlavné mesto, má väčšinu vládnych úradov a je najväčším mestom krajiny, hlavným prístavom a popredným obchodným centrom. Tanzánia je de facto štátom jednej strany s demokratickou socia­listickou stranou Chama Cha Mapinduzi pri moci.

Tanzánia je hornatá a husto zalesnená na severovýchode, kde sa nachádza hora Kilimandžáro. Tri z Veľkých jazier Afriky sú čiastočne v Tanzánii. Na severe a západe leží Viktóriino jazero, najväčšie jazero v Afrike, a jazero Tanganika, najhlbšie jazero kontinentu, známe pre svoje jedinečné druhy rýb. Na juhu leží jazero Malawi. Východné pobrežie je horúce a vlhké, so súostrovím Zanzibar len pri pobreží. Chránená oblasť Menai Bay je najväčšou chránenou morskou oblasťou na Zanzibare. Vodopády Kalambo, ktoré sa na­chádzajú na rieke Kalambo na hraniciach so Zambiou, sú druhým najvyšším bez prerušenia vodopádom v Afrike.

Kresťanstvo je najväčším náboženstvom v Tanzánii, ale existujú aj významné moslimské a animistické menšiny. Tanzánčania hovoria viac ako 100 rôznymi jazykmi, čo z nej robí jazykovo najrozmani­tejšiu krajinu východnej Afriky. Krajina nemá de iure ani oficiálny jazyk, hoci národným jazykom je svahilčina. Svahilčina sa používa v parlamente diskusie, na nižších súdoch a ako prostriedok výučby na základnej škole. Angličtina sa používa v zahraničnom obchode, v diplomacii, na vyšších súdoch a ako prostriedok výučby na stred­ných a vysokých školách; hoci tanzánijská vláda plánuje ukončiť angličtinu ako hlavný vyučovací jazyk, bude k dispozícii naďalej ako voliteľný. Približne 10 percent Tanzánčanov hovorí svahilsky ako prvým jazykom a až 90 percent ním hovorí ako druhým jazykom.

SPRÁVA, PODPORA

PREZiDENTi

Vo vývoji novodobej Tanzánie zohrali najvýznamnejšiu úlohu jej piati prezidenti, ktorí boli aktérmi väčšiny strategických udalostí od čias vymanenia sa z koloniálneho područia až po obdobie celosve­tovej pandémie. Tu nastupuje do úradu hlavy štátu prvá žena, prezidentka Samia Suluhu, ktorej kroky budú pod drobnohľadom priaznivcov ľudu Tanzánie a ich nastúpenej ceste.

5. John Pombe Magufuli (2015-2021) piaty prezident Tanzánie sa narodil 29. októbra 1959 v okrese Chato, región Kagera, teraz región Geita, umrel 17. marca 2021. V rokoch 2010 až 2015 a 2019 až 2020 bol predsedom SADC Juhoafrického rozvojového spoločenstva. Kandidoval na platformu znižovania vládnej korupcie a výdavkov a zároveň investoval do tanzánijského priemyslu, ale jeho vláda mala autokratické tendencie, ako vidieť v obmedzovaní slobody prejavu, obmedzovaní práv LGBT a represií voči členom politickej opozície a občianskej spoločnosti.

Tanzánia za jeho vlády zažila jeden z najsilnejších hospodárskych rastov na afric. kontinente (6 % ročne) a posunula sa z kategórie nízkopríjmových krajín do krajín so strednými príjmami. Na rozdiel od svetových lídrov Magufuli nariadil zastavenie testovania COVID-19 a odolal výzvam na implementáciu opatrení v oblasti verejného zdravia počas pandémie v Tanzánii.

Magufuli vyjadril tiež nedôveru k vakcínam vyvinutým v Amerike a Európe a radšej sa spoliehal, že ochráni svoj národ. Jeho prístup bol charakterizovaný ako popieranie COVID-19. Vláda pripísala jeho smrť dlhodobému srdcovému problému. Jeho nástupkyňou sa stala vtedajšia podpredsedníčka Samia Suluhu.

4. Jakaya Mrisho Kikwete (2005-2015) štvrtý prezident Tanzánie sa narodil 7. októbra 1950 v Msoga v oblasti Coast ako šieste dieťa v deväťčlennej rodine. Pred zvolením za prezidenta bol od r. 1995 ministrom zahraničných vecí do roku 2005. V rokoch 2008–2009 pôsobil ako predseda Africkej únie a v rokoch 2012–2013 predseda Trojky Juhoafrického rozvojového spoločenstva pre mier, obranu a bezpečnosť.

V roku 1976 nastúpil na prvú Univerzitu vojenských dôstojníkov v Monduli. V r. 1988 sa stal poslancom parlamentu a námestníkom ministra energetiky a nerastov. V roku 1990 bol vymenovaný za ministra vody, energetiky a nerastov. V roku 1994 bol ministerom financií a v rokoch 1995 až 2005 ministerom zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce.

3. Benjamin William Mkapa (1995-2005) tretí prezident Tanzánie sa narodil 12. novembra 1938, umrel 24. júla 2020. Bol predsedom Revolučnej štátnej politickej strany Chama Cha Mapinduzi, CCM. Získal titul z anglického jazyka na univerzite v Ugande v roku 1962 a magisterský titul z medzinárodných vzťahov na Kolumbijskej uni­verzite v USA v roku 1963. Mkapa sprivatizoval štátne korporácie a zaviedol politiku voľného trhu.

Jeho politická kariéra sa začala v roku 1962, pracoval v rôznych verejných inštitúciách, bol minister zahraničných vecí 1977 - 1980; minister informácií a kultúry 1980 - 1982; veľvyslanec Tanzánie v Kanade 1984 - 1990, bol ministrom informácií a vysielania 1990, minister vedy, techniky a vysokého školstva 1992 - 1995.

2. Alhaj Ali Hassan Mwinyi (1985-1995) bol druhý prezident Tanzánie sa narodil 5. mája 1925 v Kivule, pobrežnej provincii Mkuranga. Bol učiteľom na základných školách na Zanzibare. Od roku 1964 a zastával rôzne funkcie vo vláde Zanzibaru a Tanzánie ako generálny tajomník ministerstva školstva Zanzibaru 1963, v rokoch 1982 až 1983 bol ministrom zdravotníctva, ministerstva vnútra, prírodných zdrojov a veľvyslancom Tanzánie v Egypte.

V roku 1984 bol zvolený za prezidenta Zanzibaru a viceprezidenta Tanzánie. Absolvoval angličtinu na Regent Institute v Spojenom kráľovstve v roku 1960 a osvedčenia o odbornej spôsobilosti v arabčine, Káhira, Egypt, 1972-74. Bol tiež predsedom vládnucej strany Chama Cha Mapinduzi (CCM) v rokoch 1990 až 1996. Mwinyi podnikol prvé kroky na zvrátenie socialistickej politiky prezidenta Juliusa Nyerereho. Uvoľnil dovozné obmedzenia a podporil súk­romné podnikanie. Presadzoval liberalizáciu morálky, ekonomiky, viery, hodnôt bez porušenia zákona.

1. Mwalimu Julius Kambarage Nyerere, (1964-1985) prvý prezident Tanzánie sa narodil 13. apríla 1922 v dedine Butiama, okres Musoma v regióne Mara. Bol synom náčelníka Nyerere Burita. V r. 1943-45 študoval magisterský titul na Makerere University v Ugande a v roku 1952 získal magisterský titul v odbore história a ekonómia v Edinburghu v Škótsku. V roku 1954 pomohol vytvoriť TANU, prostredníctvom ktorého bojoval za nezávislosť Tanganiky od Britského impéria. Nyerere pod vplyvom indického vodcu nezávis­losti Mahátmu Gándhího kázal nenásilný protest, jeho rečnícky talent poskytol krajine svet bez vojny a krviprelievania.

Nyerere vstúpil do koloniálneho zákonodarného zboru v roku 1958 a bol zvolený za predsedu vlády v r. 1960. Rokovania s britskými úradmi viedli k nezávislosti Tanganiky v roku 1961 a Nyerere sa stal prvým predsedom vlády 9. decembra 1961. V roku 1962 bol Nyerere zvolený za prezidenta Tanganiky, keď sa stala republikou. Ideovo africký nacionalista a africký socialista propagoval politickú filozofiu známu ako Ujamaa (rodinnosť).

Nyerereho administratíva presadzovala v štátnej službe dekolo­nizáciu a „afrikanizáciu“ a zároveň podporovala jednotu medzi pôvodnými Afričanmi a ázijskými a európskymi menšinami v krajine. Podporoval vytvorenie štátu jednej strany a neúspešne presadzoval panafrikánsku formáciu Východoafrickej federácie s Ugandou a Keňou. Vzbura v armáde v roku 1963 bola potlačená s pomocou Britov.

Po revolúcii v roku 1964 na Zanzibare, ktorá zvrhla Džamšída bin Abdulláha, sultána Zanzibaru, spojil Nyerere ostrovy Zanzibar s Tanganikou do Tanzánie. V roku 1967 Nyerere vydal Arushskú deklaráciuktorá, ktorá načrtla jeho víziu ujamaa. Banky a ďalšie veľké priemyselné odvetvia a spoločnosti boli znárodnené; výrazne sa rozšírilo školstvo a zdravotníctvo. Vojna Tanzánie s Ugandou v rokoch 1978-1979 vyústila do zvrhnutia ugandského prezidenta Idi Amina.

V roku 1985 Nyerere odstúpil a jeho nástupcom sa stal Ali Hassan Mwinyi, ktorý zrušil mnohé z Nyererových rozhodnutí. Nyerere ako antikolonialista si získal všeobecný rešpekt celej Afriky a uznanie za to, že Tanzánia zostala stabilná a zjednotená po všetky roky od nezávislosti. Jeho budovanie štátu jednej strany a využívanie väzby bez súdu viedli k obvineniam z diktátorskej vlády.

Nyerere bol tiež obviňovaný zo zlého hospodárenia. V Tanzánii, kde ho nazývajú "učiteľ" alebo "otec národa", mu je stále prejavovaná hlboká úcta. Mwalimu Julius Kambarage Nyerere obdržal v r. 1987 Leninovu cenu za mier. Zomrel v nemocnici St. Thomas' Hospital v Londýne v Anglicku 14. októbra 1999.

ODKAZY

ODKAZY TURiZMUS

 



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára