5.29.2021

Burundi

Burundi, je malá suchozemská kra­jina v rovníkovej Afrike s rozlohou 27.834 km² a počtom obyvateľov 7.548.000. Susediace krajiny sú Kongo, Rwanda, Tanzánia. Hlavné mesto je Gitega.

Évariste NdayishimiyeÉvariste Ndayishimiye - prezident Burundi od 2020

SLOVENSKO VO SVETE - BURUNDi

Slovenskí občania plánujúci cestu do Burundi musia mať platný vlastný cestovný pas s minimálnou dobou platnosti 6 mesiacov. Pre vstup do krajiny sa vyžaduje vízum a povinné očkovanie proti žltej zimnici. Od 7.12.2021 môžu cestujúci získať 30-dňové víza pri prí­lete na letisko Bujumbura za poplatok. Slovensko vo svete - svet na Slovensku:

V prípade akútnej konzulárnej potreby slovenskí občania môžu kontaktovať Veľvyslanectvo Belgicka v Bujumbure.

Veľvyslanectvo Belgicka v Burundi
Adresa: Boulevard de la Liberté 18, Bujumbura, Burundi
Tel: +257 22 226 176
E-mail: bujumbura@diplobel.fed.be
Belgicko v Burundi

Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Nairobi
Jakaya Kikwete Road, P.O.Box 30 204, 00 100 Nairobi, Keňa
Telefón: +254 (0) 20 869 82 11
Email: emb.nairobi@mzv.sk

Ministerstvo zahraničných vecí Burundi

POLiTiKA

Politika v Burundi je založená na politickom systéme mnohostrannej republiky s prezidentským režimom, v ktorom prezident zastáva funkciu hlavy štátu a predseda vlády zastáva funkciu hlavy vlády. Výkonná moc je v rukách vlády, pričom 2 komory parlamentu Se­nát a Národné zhromaždenie sa delia o legislatívnu moc s vládou.

Preambula ústavy
My ľudia z Burundi, Uvedomujúc si našu zodpovednosť a povinnosti pred históriou a budúcimi generáciami; Znovu potvrdzujeme našu vieru v ideál mieru, zmierenia a nasledovania národnej jednoty Dohoda z Arushy za mier a zmierenie v Burundi z 28. aug. 2000 a Dohody o prímerí; Berúc do úvahy potrebu obnovenia pluralitného demokratického poriadku a právneho štátu;

ÚstavaPreambula ústavy

Vyhlasujúc našu oddanosť najmä dodržiavaniu základných ľudských práv vyplývajúce zo Všeobecnej deklarácie ľudských práv z 10.12 1948, tzv Medzinárodné pakty ľudských práv zo 16. dec. 1966 a Africká charta za Ľudské práva a práva národov z 18. júna 1981; Berúc do úvahy našu oddanosť mieru a sociálnej spravodlivosti; Uvedomujúc si naliehavú potrebu podporovať hospodársky a so­ciál­ny rozvoj našej krajiny a zabezpečiť ochranu našej národnej kultúry;

Opätovne potvrdzujeme naše odhodlanie brániť suverenitu a po­li­tic­kú a ekonomickú nezávislosť krajiny; Potvrdzujúc dôležitosť práva obyvateľstva na to v medzinárodných vzťahoch vykonávať sebaurčenie; Berúc do úvahy, že vzťahy medzi obyvateľmi musia byť charakterizované mierom, dobrej vôle a spolupráce v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov z 26.6.1945; Opätovne potvrdzujeme našu oddanosť veci africkej jednoty v súlade s konštitutívom zákon Africkej únie z 25. mája 2002;

Opätovne potvrdzujeme naše neochvejné odhodlanie skoncovať s hlboko zakorenenými zdrojmi pokračujúce etnického a politického ná­si­lia, genocídy a vylúčenia, krviprelievania, politickej neistoty a nestability, ktorá uvrhla našich ľudí do núdze a utrpenia a vážne ohrozuje perspektívy ekonomického rozvoja a realizácie rovnosti a sociálnej spravodlivosti v našej krajine; Vzhľadom na to, že na dosiahnutie týchto cieľov sú dodržané nasledujúce ústavné a právne zásady musí byť zaručené:

Vytvorenie a implementácia sys­té­mu demokratického riadenia; Začlenenie menšinových politických strán do všeobecného sys­té­mu riadenia dobra; Ochrana a začlenenie etnických skupín a kul­túr­nych a náboženských menšín vo všeobecnom systéme dobrej správy vecí verejných;

Zaručiť reštrukturalizáciu systému národnej bezpečnosti a spra­vod­li­vos­ti bezpečnosť pre všetkých Burundčanov vrátane etnic­kých menšín. Opätovne potvrdzujeme náš záväzok vybudovať politický poriadok a systém vlády inšpirované realitou našej krajiny a založené na hodnotách spravodlivosti, demokracie, dobrá správa vecí verejných, pluralizmu, rešpektovania slobôd a základných práv jednotlivca, jednote, solidarite, vzájomnom porozumení, to­le­ran­cii a spolupráci medzi rôznymi etnickými skupinami v našej spo­loč­nos­ti; Slávnostne prijímame súčasnú ústavu, ktorá je základným zákonom republiky Burundi.

Členstvo Burundi v medzinárodných organizáciách OSN, IFC, UNESCO, UNWTO, WHO, WTO...

 

HLAVNÉ MESTO GiTEGA

Hlavné mesto GitegaHlavné mesto Gitega

Gitega hlavné mesto Burundi, známe ako aj Kitega je centrálne mesto Burundi. Mesto leží asi 65 km východne od hlavného mesta štátu Bujumbura. Gitega bola po stáročia sídlom burundského kráľa a hlavným mestom kráľovstva Burundi. Slúžil aj ako administratívne centrum, keď bolo Burundi pod koloniálnou nadvládou. V roku 2007 burundská vláda oznámila plány na presun hlavného mesta z Bujumbury do Gitegy.

Gitega, ktorá predstavuje druhé najväčšie mesto v krajine, funguje ako centrum náboženstva a vzdelávania; má základné, stredné, technické a odborné školy a bohoslužobné miesta pre moslimov, rímskokatolíkov a protestantov. Medzi priemyselné podniky v Gitege patrí trh s dobytkom, ťažba rašeliny a garbiareň. Nachádza sa tu aj Národné múzeum s exponátmi o histórii a umení.

Pohľad na Canal Grande (Canale Grande v taliančine) pri západe slnka s gondolami na vode lemovanými budovami; hlavná vodná cesta talianskych Benátok. Gitega sa nachádza na centrálnej náhornej plošine Burundi. Väčšina okolia je venovaná paseniu dobytka (hovädzí dobytok, kozy a ovce) a pestovaniu takých plodín, ako sú banány, arašidy (arašidy), sladké zemiaky, maniok (maniok), fazuľa, kukurica (kukurica), cirok a kávu. Hlavná cesta spája Gitegu s hlavným mestom krajiny.

MAPA BURUNDi

 

ŽiVOTNÉ PROSTREDiE

Sponsor: Životné prostredie po novom

Burundi je vnútrozemská krajina rovníkovej Afriky, kde hlavným vodným zdrojom je jazero Tanganika tvoriace západnú hranicu krajiny. Zalesnené územie (817.000 ha) za posledných 20 rokov stratilo lesy o rozlohe vyše 180.000 ha a ďalej každoročne stráca v priemere asi 2,2% lesov. Značným problémom je neprimerané spásanie zelene a extrémne suchá posledných rokov. V roku 2020 tvorili lesy 10,9 % celkovej rozlohy pôdy, čiže 2.800 km². Z toho odhadom 1.670 km² tvorili primárne lesy, 1.130 km² vysadené lesy.

Environmentálna situácia v Burundi ukazuje tri hlavné problémy spôsobené človekom: degradáciu a vyčerpanie pôdy, degradáciu lesných zdrojov a degradáciu životného prostredia. Burundi vyvinulo mnoho adaptačných projektov na riešenie nepriaznivých účinkov zmeny klímy na základe existujúcich mechanizmov a pos­tu­pov na zvládanie. Tieto projekty zahŕňajú plány na zlepšenie klimatických predpovedí sezónneho včasného varovania a ďalší projekt na ochranu nárazníkových zón v nive jazera Tanganika a okolo jazier Bugesera.

Burundské mestá čelia v priebehu rokov rýchlemu nárastu počtu obyvateľstva, pričom vlastníctvo vozidiel sa výrazne zvyšuje na úkor nemotorovej dopravy. Napriek veľkému počtu obyvateľov využívajúcich nemotorovú dopravu, cestnej premávke v Burundi dominujú motocykle a osobné autá, ktoré tvoria takmer 80 percent všetkých registrovaných vozidiel.

Rieky Burundi tvoria dôležitú súčasť geografie vnútrozemskej krajiny. Rieky Burundi slúžia ako prirodzené hranice oddeľujúce Burundi od susedných krajín. Hlavné rieky Burundi sú Ruzizi, Rurubu, Kagera, Muragarazi, Kanyaru a ďalšie. Rieky Burundi sa vlievajú do povodí dvoch veľkých afrických riek, Nílu a Zairu. Rieky Kagera a Ruvubu tvoria pramene Nílu, ktorý tečie z juhovýchodnej oblasti. Rieka Ruzizi je jednou z riek ústiacich do povodia rieky Zaire.

Jazero Tanganika niektoré z riek Burundi sa vlievajú do jazera Tanganika, ako aj Doma, Mulembwe a iné. Rieky Burundi sa okrem zdrojov vody pre krajinu využívajú aj na výrobu vodnej energie. Rýchlo tečúce rieky ponúkajú bohaté zásoby energie, ak sa správne využívajú ako obnoviteľné zdroje energie.

DOPRAVA, LETiSKO

Medzinárodné letisko Bujumbura je tu jedinou leteckou bránou do krajiny a je zastávkou pre rôzne africké letecké spoločnosti. Aj keď z USA nelietajú žiadne priame lety, spojenie je možné uskutočniť cez veľké európske a africké mestá. Autobusy sú najlepší spôsob, ako sa tam dostať, pretože väčšina ciest je uzavretá a dostatočne príjemná na cestovanie. Linky vo všeobecnosti premávajú z hlav­ného mesta Bujumbura a prepravujú cestujúcich do rôznych miest a susedných krajín.

Ak to bezpečnosť dovolí, Burundi má množstvo scénických ciest s nádherným výhľadom na jeho krásne hory, Bujumbura Rurale, ktoré leží východne od hlavného mesta a vedie pozdĺž jazera Tan­ga­nyi­ka. Vnútrozemské pláže vrátane Karera a Saga Plage sú obe vzdia­lené len pár minút od hlavného mesta.

 

CESTOVANiE, TURiZMUS

Svet dovoleniek: dovolenka Burundi.

Keď sa vojna v roku 2005 skončila, zástupy cestovateľov sa vrátil, aby znovu objavili dusné hlavné mesto Bujumbura s krásnym pros­tredím jazera Tanganika a niektorými z najkrajších vnútrozemských pláží na kontinente.

Burundi bubonBurundi bubon

Nový mier sa však skončil otrasným koncom v roku 2015, keď sa prezident Nkurunziza rozhodol uchádzať o tretie funkčné obdobie, ktoré mnohí Burundčania považovali za porušenie ústavy. Násilie vypuklo pred voľbami a odvtedy sa stupňovalo. Návšteva celej krajiny sa teraz považuje za nebezpečnú. Je to veľká škoda, lebo táto írečitá krajina je nabitá originálnosťou kultúry a tradícií stred­nej Afriky. Najznámejšie sú bubny z Burundi
Mugamba, posvätná krajina kráľov z Burundi.

Burundi sa nachádza vo východnej Afrike v oblasti Veľkých jazier. Okolo neho je Rwanda, Tanzánia a Konžská demokratická republika. Jeho juhozápadnou hranicou je nádherné jazero Tanganika. Sta­ro­ve­ké lesy, úžasné vnútrozemské pláže a nádherný národný park Kibira sú len niektoré z atrakcií, ktoré tu musíte vidieť. Za vodou a rozľahlými lesmi sú historické atrakcie, ako je mauzóleum hrdinu nezávislosti Burundi, princa Louisa Rwagasorea, a pamätník na Livingstone-Stanley, ktorý označuje miesto, kde sa stretli slávni prieskumníci.

Burundi nie je typická dovolenková destinácia. V hlavnom meste Bujumbura však nájdete množstvo hotelov pre medzinárodných hostí a niekoľko ďalších v iných oblastiach ako Kirundo, Gitega, Ngozi a Muyinga. Ubytovanie môže byť ťažké nájsť inde v krajine a kempovanie sa neodporúča, pokiaľ nemáte povolenie od miestnych úradov.

Vo veľkých mestách je veľa cestovných kancelárií s fantastickými možnosťami a itinerármi, ktoré vám pomôžu zorganizovať váš výlet. Čakajú na vás aj zaujímavé chute a kulinárske prekvapenia, od miestnych špecialít po juhoázijské kari, francúzske a európske jedlá a všadeprítomné mäsové ražne a samosy podávané s burundským úsmevom.

Medzinárodné letisko Bujumbura je jedinou leteckou bránou do krajiny a je zastávkou pre rôzne africké letecké spoločnosti. Aj keď z USA nelietajú žiadne priame lety, spojenie je možné uskutočniť cez veľké európske a africké mestá. Autobusy sú najlepší spôsob, ako sa tam dostať, pretože väčšina ciest je uzavretá a dostatočne príjemná na cestovanie. Linky všeobecnosti premávajú z hlavného mesta Bujumbura a prepravujú cestujúcich do rôznych miest a susedných krajín.

ODKAZY, LiNKY

  • Engare.org - Cesta pomoci vode začína v Afrike

 



5.26.2021

Čad

Čad, je kra­jina v saharskej Afrike s rozlohou 1.284.000 km² a poč­tom obyvateľov 10.100.000. Susediace krajiny sú Kamerun, Líbya, Nigéria, Niger, Sudán, Stredoafrická republika. Hlavné mesto je Ndžamena.

Mahamat Idriss DébyMahamat Idriss Déby - prezident Čadu od roku 2021

Preambula ústavy
Čad, ktorý 28. novembra 1958 vyhlásil republiku, 11. augusta 1960 udelil národnú a medzinárodnú suverenitu.

Od tohto dátumu zažíva turbulentný inštitucionálny a politický vývoj. Roky diktatúry a vlády jednej strany zabránili rozkvetu akejkoľvek demokratickej kultúry a politického pluralizmu.

Rôzne po sebe nasledujúce režimy vytvorili a udržiavali regionaliz­mus, tribalizmus, rodinkárstvo, sociálne nerovnosti, porušovanie ľudských práv a základných kolektívnych a individuálnych slobôd, čoho dôsledkom boli vojny, politické násilie, nenávisť, neznášan­li­vosť a nedôvera medzi rôznymi komunitami, ktoré tvoria čadský národ.

ÚstavaPreambula ústavy

Táto inštitucionálna a politická kríza, ktorá destabilizuje Čad už viac ako štyri desaťročia, len podnietila odhodlanie čadského ľudu dosiahnuť vybudovanie jedného národa, dôstojnosti, slobody, mieru a prosperity.

Suverénna národná konferencia, ktorá sa konala v N'Djamene od 15. januára do 7. apríla 1993, z iniciatívy prezidenta republiky a po zhromaždení politických strán, združení občianskej spoločnosti, štátnych orgánov, tradičných a náboženské autority, predstavitelia vidieckeho sveta a zdroje popredných osobností obnovili dôveru čadského ľudu a umožnili nástup novej éry.

Táto nová éra bola zasvätená ústave z 31. marca 1996 a revido­va­ná v rokoch 2005 a 2013.

Po dvoch desaťročiach experimentovania inštitúcií odvodených z tejto ústavy umožnilo Inkluzívne národné fórum, ktoré sa konalo v N'djamene 19. až 27. marca 2018, uskutočniť reformy potrebné na posilnenie demokracie a právneho štátu.

Procesy reforiem overené ľudom a posvätené týmto ústavným zá­konom nadobúdajú podobu štátu silne decentralizovanej a hlboko zmodernizovanej štátnej inštitúcie.

V dôsledku toho my, ľud Čadu:

Potvrdzujeme touto ústavou našu vôľu žiť spolu s rešpektom k et­nic­kej, náboženskej, regionálnej a kultúrnej rozmanitosti, budovať právny štát a jeden zjednotený národ založený na verejných slo­bodách a základných právach človeka, dôstojnosti ľudskej osoby a politickej pluralizmus, o afrických hodnotách solidarity a bratstva;

Potvrdzujeme našu oddanosť integrite, bezúhonnosti, transpa­rent­nos­ti, nestrannosti a zodpovednosti ako republikánskym a etickým hodnotám vhodným na moralizovanie života národa;

Domnievame sa, že politická, etnická a náboženská tolerancia, omilostenia, medzináboženské dialógy a kultúrne dialógy predsta­vu­jú základné hodnoty, ktoré prispievajú k upevňovaniu našej národnej jednoty a súdržnosti;

Uznávame podporu rodu a mládeže ako faktory potrebné na rea­li­zá­ciu rovnosti medzi mužmi a ženami v našej krajine a uznávame imperatív ich zohľadnenia pre trvalý ľudský rozvoj;

Opätovne potvrdzujeme náš záväzok dodržiavať zásady ľudských práv, ako ich definuje Charta Organizácie Spojených národov z roku 1945, Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948 a Africká charta práv človeka a národov z roku 1981;

Slávnostne vyhlsujeme naše právo a povinnosť klásť odpor a neposlúchnuť každého jednotlivca alebo skupinu jednotlivcov a akékoľvek orgány štátu, ktoré by prevzali moc silou alebo by ju vykonávali v rozpore s touto ústavou;

Potvrdzujeme našu úplnú opozíciu voči akémukoľvek režimu, kto­rého politika by bola založená na svojvôli, diktatúre, ne­spra­vodl­ivos­ti, korupcii, vydieraní, rodinkárstve, klanizme, tribalizme, denominacionalizme a uchopení moci;

Potvrdzujeme naše odhodlanie spolupracovať v mieri a dobrej vôli so všetkými ľuďmi, ktorí zdieľajú naše ideály slobody, spravodlivosti a solidarity, založené na zásadách rovnosti, vzájomných záujmov, vzájomného rešpektu a národnej suverenity, územnej celistvosti a nestrannosti;

Vyhlasujeme našu oddanosť veci africkej jednoty a náš záväzok urobiť všetko, čo je možné, aby sme dosiahli subregionálnu a regionálnu integráciu;

Slávnostne prijímame túto ústavu ako najvyšší zákon štátu.

Táto preambula je základnou súčasťou ústavy.

 

MAPA ČAD



HLAVNÉ MESTO N'DJAMENA

N'Djamena je hlavným mestom Čadu . Je to zďaleka najväčšie mesto krajiny s populáciou 721 000 ľudí. Leží priamo na hraniciach Kamerunu a nachádza sa na sútoku riek Chari a Logone. Mesto bolo centrom mnohých prudkých povstaní a povstaní a vo februári 2008 doň vstúpili povstalecké jednotky.

 

5.23.2021

Česko

Česko, Česká republika je štát v strednej Európe. Susediace kra­jiny sú Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko. Hlavné mesto je Praha.

Miloš Zeman * Miloš Zeman - Prezident od 2013

Česká republika je krajina nachádzajúca sa v strednej Európe. Zahŕňa historické územia Čechy, Morava a Sliezsko, súhrnne často nazývané aj České krajiny. V roku 2016 krajina prijala názov „Česko“ ako skrátený, neformálny názov pre Českú republiku.

Napriek svojej vnútrozemskej polohe boli v stredoveku krátke obdobia, počas ktorých mali Čechy prístup k pobrežiu Baltského a Jadranského mora. Kraju kopcov a hôr dominuje hlavné mesto Praha. Toto malebné mesto mostov a veží na rieke Vltave je jedinečným dielom generácií umelcov, ktoré sem priviedli panovníci Čiech. Snáď len Francúzi sú tak sústredení na svoje hlavné mesto, ako Češi na Prahu. Praha má pre mnohých magickú atmosféru. Od 18. storočia sa Praha považuje za „najkrajšie mesto Európy“, ktoré učarovalo mnohým spisovateľom, básnikom a hudobníkom.

Praha * Hlavné mesto Praha

Kým Praha bola rodiskom hudobného skladateľa Antonína Dvořáka, spisovateľa Franza Kafku či herca Jana Wericha, najväčšie moravské mesto Brno bolo rodiskom prozaika Milana Kunderu, spisovateľa Bohumila Hrabala či herca Karla Högera. Moravania sú rovnako hrdí na svoje vinice a víno ako Česi na svoje pivovary a pivo. Mesto preslávila aj Škodovka, priemyselný komplex, ktorý vznikol počas habsburskej monarchie. Morava bola rovnako obdarená kvalifikovanou pracovnou silou, vďaka čomu sa Brno v 19. storočí stalo jedným z popredných priemyselných miest v textilnom a strojárskom priemysle. Metropola severnej Moravy, Ostrava, kraľovala baníkom vďaka rozsiahlym ložiskám uhlia.

MAPA ČESKO

 



5.20.2021

Chorvátsko

Chorvátsko, je prímorská kra­jina v strednej Európe. Susediace krajiny sú Slovinsko, Bosna a Hercegovina, Maďarsko, Srbsko, Čierna Hora. Rozloha 56.538 km². Hlavné mesto je Záhreb.

SLOVENSKO vo SVETE

 

POLiTiKA

 

Preambula ústavy

ÚstavaPreambula ústavy

 

HLAVNÉ MESTO ____

 

Ďalšie mestá v

HiSTÓRiA

 

MAPA

 

ADMiNiSTRATíVNE ČLENENiE

 

TURiZMUS

 

KULTúRA

 

ViERA

 

ŽiVOTNÉ PROSTREDiE

 

ZDRAViE

 

DOPRAVA

 

HOSPODÁRSTVO

 

VZDELANiE

 

MÉDiÁ

 

ŠPECiFiKÁCiA

 

OSOBNOSTi

 

SUVENíRY

 

ODKAZY

 

 

 



5.17.2021

Čierna Hora

Čierna Hora, je krajina v ____. Susediace krajiny sú ____. Hlavné mesto je ____.

 



5.14.2021

Čile

Čile, je krajina v ____. Susediace krajiny sú ____. Hlavné mesto je ____.

 



5.11.2021

Čína

Čína, je krajina v ____. Susediace krajiny sú ____. Hlavné mesto je ____.

 



5.08.2021

Cookove ostrovy

Cookove ostrovy, je ostrovný štát vo voľnom spojení s Novým Zélandom v Tichom oceáne, ktorý tvorí 15 malých atolov a ostrovov. Susediace krajiny sú Kiribati, Tokelau, Americká Samoa, Niue, Tonga, Francúzska Polynézia. Hlavné mesto je Avarua na ostrove Rarotonga.

Cookove ostrovy, 15 malých atolov a ostrovov, má celkovú rozlohu porovnateľnú s rozlohou stredne veľkého mesta, no rozprestierajú sa na ploche približne rovnakej ako Grónsko.

 

Oficiálny názov: Cookove ostrovy
maorsky:   Kuki Airani
anglicky:   Cook Islands
rusky:   Острова Кука
franc.:   les Îles Cook
Správne členenie: 15 ostrovov
Politický systém: samosprávne územie
Hlavné mesto: Avarua
Rozloha v km2: 237
Obyvateľstvo: 19.000; hustota 80 os. / km2
Jazyk: angličtina, maorština
Mena: novozélandský dolár ( 1€ -> cca 1,79 NZD )
Lokalita: Austrália / 21°12'20.8"S 159°47'05.9"W
Časové pásmo: Z - 10:00h
Susedia: Kiribati, Tokelau, Americká Samoa, Niue, Tonga, Francúzska Polynézia
Internet: .ck
Telef. predvoľba: +682

 

MAPA



5.05.2021

Cyprus

Cyprus je ostrovná krajina, nachádza sa v Európe, vo východnej časti Stredozemného mora. Najbližším susedom je Turecko. Hlavné mesto je Nikózia.

Nicos Anastasiades * Nicos Anastasiades - Prezident od 2013

ODKAZY

ŠTÁT

 

Cyprus sa nachádza na severovýchodnom konci Stredozemného mora a je tretím najväčším ostrovom v regióne s rozlohou 9 251 štvorcových kilometrov (3 572 štvorcových míľ). Zemepisná šírka Cypru je 34° 33'-35° 34' severnej zemepisnej šírky a jeho zemepisná dĺžka je 32° 16' - 34° 37' východnej dĺžky.

Demografia
Počet obyvateľov Cyperskej republiky: 888 000
Cyperskí Gréci: 690 900
Cudzinci: 161 000
Tureckí Cyperčania: 1 128

Počet obyvateľov v hlavných mestách
- Nico Lefkosia: 346 400
- Lemesos: 248 300
- Larnaka: 149 000
- Pafos: 95 000
- Ammochostos: 48 900

Vláda a režim
Cyprus je nezávislá suverénna republika s prezidentským systémom vlády. Podľa ústavy z roku 1960 vykonáva výkonnú moc prezident republiky, volený vo všeobecných voľbách na päťročné funkčné obdobie prostredníctvom ním menovanej rady ministrov. Ministri nemôžu pôsobiť súčasne v Snemovni reprezentantov. Dňa 1. mája 2004 sa Cyperská republika stala plnoprávnym členom EÚ zavŕšením dlhej cesty, ktorá trvala viac ako tri desaťročia. Vstup do EÚ bol pre Cyprus prirodzenou voľbou, diktovanou jeho kultúrou, civilizáciou, históriou, jeho európskym pohľadom a dodržiavaním ideálov demokracie, slobody a spravodlivosti. Vstup do EÚ odštartoval pre Cyprus novú éru výziev, príležitostí a povinností.

MAPA

Uplatňovanie zákonov a nariadení EÚ (acquis communautaire) je pozastavené v oblasti pod vojenskou okupáciou Tureckom, kým sa nevyrieši rozdelenie ostrova. Cyperská vláda v spolupráci s Európskou komisiou medzitým podporuje opatrenia na uľahčenie zvýšených ekonomických transakcií medzi týmito dvoma komunitami a zlepšenie životnej úrovne tureckých Cyperčanov. Dňa 1. januára 2008 sa Cyperská republika pripojila k systému Euro a zaviedla tak euro ako svoju oficiálnu menu, pričom ako účtovnú jednotku nahradila cyperskú libru. Eurové bankovky a mince sú teda zákonným platidlom krajiny. Cyprus je tiež členom Organizácie Spojených národov a jej špecializovaných agentúr, Rady Európy, Commonwealthu, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a mnohých ďalších medzinárodných organizácií.

Legislatíva
Zákonodarnú moc v republike vykonáva Snemovňa reprezentantov, ktorá v súčasnosti pozostáva z 80 kresiel, z ktorých 56 pripadá na grécko-cyperských členov a 24 na tureckých Cyperčanov. Členovia sú volení vo všeobecných voľbách na päť rokov. V čase svojho vzniku pozostávala snemovňa z 50 členov, z ktorých 35 boli grécki Cyperčania a 15 tureckí Cyperčania. Podľa ústavy je pomer členov 70 % gréckych Cyperčanov a 30 % tureckých Cyperčanov. Po odstúpení turecko-cyperských členov v roku 1963 Parlament fungoval len s gréckymi cyperskými členmi.

Súdnictvo
Spravodlivosť vykonáva samostatné a nezávislé súdnictvo na ostrove. Podľa ústavy z roku 1960 a iných platných právnych predpisov boli zriadené tieto súdne inštitúcie: Najvyšší súd republiky, Porotný súd, Okresné súdy, Vojenský súd, Súd pre priemyselné spory, Súdy pre kontrolu nájomného a Rodinné súdy. Najvyšší súd je posledným odvolacím súdom v republike a konečným rozhodcom vo veciach ústavného a správneho práva.

Cyperská politická otázka Cyprus sa stal nezávislou republikou 16. augusta 1960 na základe dohôd z Zürichu a Londýna z roku 1959, ktoré dojednali Grécko, Turecko a Spojené kráľovstvo. Komunity gréckych a tureckých Cyperčanov nezohrali žiadnu podstatnú úlohu pri ich navrhovaní – ani pri navrhovaní ústavy – a nikdy nedostali príležitosť o nich hlasovať. V skutočnosti boli dohody aj ústava rodiacej sa republiky vnútené obyvateľom Cypru.

Ústava zdôraznila rozdiely medzi gréckymi a tureckými Cyperčanmi, čím podporila skôr rozdeľujúce než integračné tendencie medzi týmito dvoma komunitami. Cyperskí Gréci boli odhodlaní posilniť jednotu štátu, ale turecká strana sa snažila o etnickú segregáciu a geografickú separáciu.

Nikózia * Hlavné mesto Nikózia

V rokoch 1963-1967 dochádzalo k sporadickým medzikomunálnym stretom a leteckým útokom a hrozbám invázie zo strany Turecka; Tureckí Cyperčania sa prestali podieľať na vláde. V rokoch 1968-1974 sa konali medzikomunálne rozhovory sponzorované OSN s cieľom dosiahnuť dohodu; medzikomunálne napätie v tomto období ustúpilo a násilie prakticky zmizlo. V rozhovoroch bol zaznamenaný pokrok, ale proces sa skončil v dôsledku tureckej invázie v lete 1974.

Zámienka na inváziu
20. júla 1974 Turecko masívnou vojenskou silou napadlo Cyprus. Zámienkou bol trestný prevrat proti prezidentovi Cypru z 15. júla, ktorý podnietila grécka vojenská junta. Turecko zaviedlo svoj plán na rozdelenie Cypru, čo je cieľ, ktorý Ankara dlhé roky presadzuje. Napriek rýchlemu kolapsu prevratu a obnoveniu legitímnej vlády Cypru Turecko v auguste podniklo druhú vlnu invázie v rozpore s dohodami OSN o prímerí a rozšírilo svoju okupáciu na takmer 40 percent územia republiky.

Vojenská agresia Turecka proti Cypru tragicky pokračuje dodnes. Vojenská okupácia, násilné rozdelenie, porušovanie ľudských práv, masívna kolonizácia, kultúrne ničenie, uzurpácia majetku a etnická segregácia nastolené po vojenskej invázii Turecka zostávajú hlavnými charakteristikami status quo na ostrove.

Turecko, ctižiadostivý člen EÚ, je dnes stále vinné z medzinárodnej agresie proti členskému štátu EÚ a OSN. Toto je určite úplne neprijateľný stav vecí, urážka medzinárodného právneho poriadku a pretrvávajúca hrozba pre regionálnu stabilitu, ktorú treba urýchlene napraviť.

Obyvatelia tohto členského štátu EÚ ešte aj dnes pociťujú hrozné následky invázie a následnej vojenskej akcie Turecka:

  • 36,2 % suverénneho územia Cypru je stále pod nezákonnou vojenskou okupáciou Turecka.
  • Asi 200 000 gréckych Cyperčanov - jedna tretina celkovej populácie - ktorí boli násilne vyhnaní z okupovanej severnej časti ostrova (kde tvorili asi 70 % populácie), je stále zbavených práva na návrat do svojich domovov a majetku.
  • Asi 1400 osôb (medzi nimi niekoľko stoviek civilistov) je stále nezvestných, pričom turecká strana odmieta spolupracovať pri objasňovaní ich osudu.
  • Menej ako 500 gréckych a maronitských Cyperčanov, z 20 000 na konci augusta 1974, zostáva enklávovaných vo svojich dedinách, ktoré sú stále okupované. Títo ľudia žijú v podmienkach útlaku, obťažovania a deprivácie. (Ostatní boli nútení opustiť svoje domovy a stať sa utečencami).
  • 43 000 vojakov z Turecka, ťažko vyzbrojených najnovšími zbraňami, podporovaných leteckou, pozemnou a námornou silou, je nelegálne umiestnených v okupovanej oblasti, čo z nej robí jednu z najviac militarizovaných oblastí na svete.
  • Asi 160 000 osadníkov z Turecka bolo nelegálne dovezených, aby kolonizovali okupovanú oblasť a zmenili demografickú štruktúru Cypru.
  • Podľa zdrojov tureckých Cyperčanov 58 000 zo 116 000 tureckých Cyperčanov emigrovalo z ostrova od tureckej invázie z dôvodu ekonomickej, sociálnej a morálnej deprivácie, ktorá prevláda v okupovaných oblastiach. Počet tureckých Cyperčanov teraz prevyšuje počet vojakov a osadníkov z Turecka o viac ako dva ku jednej.
  • Nelegálna výstavba na grécko-cyperských pozemkoch a nelegálny predaj majetku vo vlastníctve gréckych Cyperčanov, ktorých turecká invázia násilne vyhnala zo svojich domovov, sa zintenzívnili. Toto bezprecedentné uzurpovanie majetku je ďalším flagrantným porušením ľudských práv z tureckej strany.
  • Nezákonný turecko-cyperský režim a Turecko naďalej úmyselne a metodicky ničia helénske a kresťanské kultúrne a historické dedičstvo na okupovanom Cypre.

Medzinárodná reakcia
Séria rezolúcií Valného zhromaždenia OSN a Bezpečnostnej rady OSN, ako aj rezolúcie prijaté mnohými ďalšími medzinárodnými organizáciami, odrážajú všeobecné odsúdenie tureckej invázie a pokračujúcej okupácie časti Cypru; požadovať bezpečný návrat utečencov do ich domovov a vypátranie nezvestných osôb; požadovať stiahnutie cudzích síl a osadníkov z Cypru; a žiadať dodržiavanie ľudských práv všetkých Cyperčanov, ako aj nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Cypru.

Okrem toho Európsky súd pre ľudské práva uznal vládu Turecka za zodpovednú za hrubé a systematické porušovanie ľudských práv na Cypre. Žiaľ, väčšina uznesení a súdnych rozhodnutí zostáva neimplementovaná, keďže Turecko naďalej odporuje vôli medzinárodného spoločenstva a zásadám právneho štátu. Postupné kolá rozhovorov o vyriešení cyperského problému pod záštitou OSN boli neúspešné.

 

Etnické skupiny
Ľud z Cyprus predstavujú dve hlavné etnické skupiny, grécku a tureckú. Cyperskí Gréci, ktorí tvoria takmer štyri pätiny populácie, pochádzajú zo zmesi pôvodných obyvateľov a prisťahovalcov z Peloponézu, ktorí kolonizovali Cyprus od roku 1200 p.n.l. a asimilovali ďalších osadníkov až do 16. storočia. Pätinu obyvateľstva tvoria tureckí Cyperčania, potomkovia vojakov osmanskej armády, ktorá ostrov dobyla v roku 1571, a prisťahovalcov z Anatólie privezených sultánovou vládou. Od roku 1974 boli na uvoľnenú pôdu privádzaní ďalší prisťahovalci z Turecka, čím sa zvýšila celková pracovná sila.

Jazyky
Jazykom väčšiny je gréčtina a jazykom menšiny turečtina. Existuje tiež malý počet arabsky hovoriacich maronitských kresťanov, ako aj malá skupina, ktorá hovorí arménsky. Každá z týchto skupín má len niekoľko tisíc hovoriacich a väčšinou sú bilingválne, pričom ich druhým jazykom je turečtina alebo gréčtina. Angličtina je široko používaná a zrozumiteľná. Negramotnosť je extrémne nízka, čo je výsledkom vynikajúceho vzdelávacieho systému.

Náboženstvo Grécki Cyperčania sú predovšetkým východní ortodoxní kresťania. Ich cirkev, Cyperská cirkev, je autokefálna, teda nie je pod právomocou žiadneho patriarchu. Toto privilégium udelil arcibiskup Anthemius v roku 488 byzantský cisár Zeno. V Osmanskej ríši bol arcibiskup Cyperskej cirkvi zodpovedný za svetské ako aj náboženské správanie pravoslávnej komunity a dostal titul etnarcha. Tureckí Cyperčania sú sunnitskí moslimovia. Na ostrove sú aj menšie maronitské, arménske, rímskokatolícke a anglikánske kresťanské komunity. Pestrá je aj skladba kostolov, chrámov a mešít.

 



5.02.2021

Dánsko

Dánsko, je krajina v ____. Susediace krajiny sú ____. Hlavné mesto je ____.