5.05.2021

Cyprus

Cyprus je ostrovná krajina, nachádza sa v Európe, vo východnej časti Stredozemného mora. Najbližším susedom je Turecko. Hlavné mesto je Nikózia.

Nicos Anastasiades * Nicos Anastasiades - Prezident od 2013

ODKAZY

ŠTÁT

 

Cyprus sa nachádza na severovýchodnom konci Stredozemného mora a je tretím najväčším ostrovom v regióne s rozlohou 9 251 štvorcových kilometrov (3 572 štvorcových míľ). Zemepisná šírka Cypru je 34° 33'-35° 34' severnej zemepisnej šírky a jeho zemepisná dĺžka je 32° 16' - 34° 37' východnej dĺžky.

Demografia
Počet obyvateľov Cyperskej republiky: 888 000
Cyperskí Gréci: 690 900
Cudzinci: 161 000
Tureckí Cyperčania: 1 128

Počet obyvateľov v hlavných mestách
- Nico Lefkosia: 346 400
- Lemesos: 248 300
- Larnaka: 149 000
- Pafos: 95 000
- Ammochostos: 48 900

Vláda a režim
Cyprus je nezávislá suverénna republika s prezidentským systémom vlády. Podľa ústavy z roku 1960 vykonáva výkonnú moc prezident republiky, volený vo všeobecných voľbách na päťročné funkčné obdobie prostredníctvom ním menovanej rady ministrov. Ministri nemôžu pôsobiť súčasne v Snemovni reprezentantov. Dňa 1. mája 2004 sa Cyperská republika stala plnoprávnym členom EÚ zavŕšením dlhej cesty, ktorá trvala viac ako tri desaťročia. Vstup do EÚ bol pre Cyprus prirodzenou voľbou, diktovanou jeho kultúrou, civilizáciou, históriou, jeho európskym pohľadom a dodržiavaním ideálov demokracie, slobody a spravodlivosti. Vstup do EÚ odštartoval pre Cyprus novú éru výziev, príležitostí a povinností.

MAPA

Uplatňovanie zákonov a nariadení EÚ (acquis communautaire) je pozastavené v oblasti pod vojenskou okupáciou Tureckom, kým sa nevyrieši rozdelenie ostrova. Cyperská vláda v spolupráci s Európskou komisiou medzitým podporuje opatrenia na uľahčenie zvýšených ekonomických transakcií medzi týmito dvoma komunitami a zlepšenie životnej úrovne tureckých Cyperčanov. Dňa 1. januára 2008 sa Cyperská republika pripojila k systému Euro a zaviedla tak euro ako svoju oficiálnu menu, pričom ako účtovnú jednotku nahradila cyperskú libru. Eurové bankovky a mince sú teda zákonným platidlom krajiny. Cyprus je tiež členom Organizácie Spojených národov a jej špecializovaných agentúr, Rady Európy, Commonwealthu, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a mnohých ďalších medzinárodných organizácií.

Legislatíva
Zákonodarnú moc v republike vykonáva Snemovňa reprezentantov, ktorá v súčasnosti pozostáva z 80 kresiel, z ktorých 56 pripadá na grécko-cyperských členov a 24 na tureckých Cyperčanov. Členovia sú volení vo všeobecných voľbách na päť rokov. V čase svojho vzniku pozostávala snemovňa z 50 členov, z ktorých 35 boli grécki Cyperčania a 15 tureckí Cyperčania. Podľa ústavy je pomer členov 70 % gréckych Cyperčanov a 30 % tureckých Cyperčanov. Po odstúpení turecko-cyperských členov v roku 1963 Parlament fungoval len s gréckymi cyperskými členmi.

Súdnictvo
Spravodlivosť vykonáva samostatné a nezávislé súdnictvo na ostrove. Podľa ústavy z roku 1960 a iných platných právnych predpisov boli zriadené tieto súdne inštitúcie: Najvyšší súd republiky, Porotný súd, Okresné súdy, Vojenský súd, Súd pre priemyselné spory, Súdy pre kontrolu nájomného a Rodinné súdy. Najvyšší súd je posledným odvolacím súdom v republike a konečným rozhodcom vo veciach ústavného a správneho práva.

Cyperská politická otázka Cyprus sa stal nezávislou republikou 16. augusta 1960 na základe dohôd z Zürichu a Londýna z roku 1959, ktoré dojednali Grécko, Turecko a Spojené kráľovstvo. Komunity gréckych a tureckých Cyperčanov nezohrali žiadnu podstatnú úlohu pri ich navrhovaní – ani pri navrhovaní ústavy – a nikdy nedostali príležitosť o nich hlasovať. V skutočnosti boli dohody aj ústava rodiacej sa republiky vnútené obyvateľom Cypru.

Ústava zdôraznila rozdiely medzi gréckymi a tureckými Cyperčanmi, čím podporila skôr rozdeľujúce než integračné tendencie medzi týmito dvoma komunitami. Cyperskí Gréci boli odhodlaní posilniť jednotu štátu, ale turecká strana sa snažila o etnickú segregáciu a geografickú separáciu.

Nikózia * Hlavné mesto Nikózia

V rokoch 1963-1967 dochádzalo k sporadickým medzikomunálnym stretom a leteckým útokom a hrozbám invázie zo strany Turecka; Tureckí Cyperčania sa prestali podieľať na vláde. V rokoch 1968-1974 sa konali medzikomunálne rozhovory sponzorované OSN s cieľom dosiahnuť dohodu; medzikomunálne napätie v tomto období ustúpilo a násilie prakticky zmizlo. V rozhovoroch bol zaznamenaný pokrok, ale proces sa skončil v dôsledku tureckej invázie v lete 1974.

Zámienka na inváziu
20. júla 1974 Turecko masívnou vojenskou silou napadlo Cyprus. Zámienkou bol trestný prevrat proti prezidentovi Cypru z 15. júla, ktorý podnietila grécka vojenská junta. Turecko zaviedlo svoj plán na rozdelenie Cypru, čo je cieľ, ktorý Ankara dlhé roky presadzuje. Napriek rýchlemu kolapsu prevratu a obnoveniu legitímnej vlády Cypru Turecko v auguste podniklo druhú vlnu invázie v rozpore s dohodami OSN o prímerí a rozšírilo svoju okupáciu na takmer 40 percent územia republiky.

Vojenská agresia Turecka proti Cypru tragicky pokračuje dodnes. Vojenská okupácia, násilné rozdelenie, porušovanie ľudských práv, masívna kolonizácia, kultúrne ničenie, uzurpácia majetku a etnická segregácia nastolené po vojenskej invázii Turecka zostávajú hlavnými charakteristikami status quo na ostrove.

Turecko, ctižiadostivý člen EÚ, je dnes stále vinné z medzinárodnej agresie proti členskému štátu EÚ a OSN. Toto je určite úplne neprijateľný stav vecí, urážka medzinárodného právneho poriadku a pretrvávajúca hrozba pre regionálnu stabilitu, ktorú treba urýchlene napraviť.

Obyvatelia tohto členského štátu EÚ ešte aj dnes pociťujú hrozné následky invázie a následnej vojenskej akcie Turecka:

  • 36,2 % suverénneho územia Cypru je stále pod nezákonnou vojenskou okupáciou Turecka.
  • Asi 200 000 gréckych Cyperčanov - jedna tretina celkovej populácie - ktorí boli násilne vyhnaní z okupovanej severnej časti ostrova (kde tvorili asi 70 % populácie), je stále zbavených práva na návrat do svojich domovov a majetku.
  • Asi 1400 osôb (medzi nimi niekoľko stoviek civilistov) je stále nezvestných, pričom turecká strana odmieta spolupracovať pri objasňovaní ich osudu.
  • Menej ako 500 gréckych a maronitských Cyperčanov, z 20 000 na konci augusta 1974, zostáva enklávovaných vo svojich dedinách, ktoré sú stále okupované. Títo ľudia žijú v podmienkach útlaku, obťažovania a deprivácie. (Ostatní boli nútení opustiť svoje domovy a stať sa utečencami).
  • 43 000 vojakov z Turecka, ťažko vyzbrojených najnovšími zbraňami, podporovaných leteckou, pozemnou a námornou silou, je nelegálne umiestnených v okupovanej oblasti, čo z nej robí jednu z najviac militarizovaných oblastí na svete.
  • Asi 160 000 osadníkov z Turecka bolo nelegálne dovezených, aby kolonizovali okupovanú oblasť a zmenili demografickú štruktúru Cypru.
  • Podľa zdrojov tureckých Cyperčanov 58 000 zo 116 000 tureckých Cyperčanov emigrovalo z ostrova od tureckej invázie z dôvodu ekonomickej, sociálnej a morálnej deprivácie, ktorá prevláda v okupovaných oblastiach. Počet tureckých Cyperčanov teraz prevyšuje počet vojakov a osadníkov z Turecka o viac ako dva ku jednej.
  • Nelegálna výstavba na grécko-cyperských pozemkoch a nelegálny predaj majetku vo vlastníctve gréckych Cyperčanov, ktorých turecká invázia násilne vyhnala zo svojich domovov, sa zintenzívnili. Toto bezprecedentné uzurpovanie majetku je ďalším flagrantným porušením ľudských práv z tureckej strany.
  • Nezákonný turecko-cyperský režim a Turecko naďalej úmyselne a metodicky ničia helénske a kresťanské kultúrne a historické dedičstvo na okupovanom Cypre.

Medzinárodná reakcia
Séria rezolúcií Valného zhromaždenia OSN a Bezpečnostnej rady OSN, ako aj rezolúcie prijaté mnohými ďalšími medzinárodnými organizáciami, odrážajú všeobecné odsúdenie tureckej invázie a pokračujúcej okupácie časti Cypru; požadovať bezpečný návrat utečencov do ich domovov a vypátranie nezvestných osôb; požadovať stiahnutie cudzích síl a osadníkov z Cypru; a žiadať dodržiavanie ľudských práv všetkých Cyperčanov, ako aj nezávislosť, suverenitu a územnú celistvosť Cypru.

Okrem toho Európsky súd pre ľudské práva uznal vládu Turecka za zodpovednú za hrubé a systematické porušovanie ľudských práv na Cypre. Žiaľ, väčšina uznesení a súdnych rozhodnutí zostáva neimplementovaná, keďže Turecko naďalej odporuje vôli medzinárodného spoločenstva a zásadám právneho štátu. Postupné kolá rozhovorov o vyriešení cyperského problému pod záštitou OSN boli neúspešné.

 

Etnické skupiny
Ľud z Cyprus predstavujú dve hlavné etnické skupiny, grécku a tureckú. Cyperskí Gréci, ktorí tvoria takmer štyri pätiny populácie, pochádzajú zo zmesi pôvodných obyvateľov a prisťahovalcov z Peloponézu, ktorí kolonizovali Cyprus od roku 1200 p.n.l. a asimilovali ďalších osadníkov až do 16. storočia. Pätinu obyvateľstva tvoria tureckí Cyperčania, potomkovia vojakov osmanskej armády, ktorá ostrov dobyla v roku 1571, a prisťahovalcov z Anatólie privezených sultánovou vládou. Od roku 1974 boli na uvoľnenú pôdu privádzaní ďalší prisťahovalci z Turecka, čím sa zvýšila celková pracovná sila.

Jazyky
Jazykom väčšiny je gréčtina a jazykom menšiny turečtina. Existuje tiež malý počet arabsky hovoriacich maronitských kresťanov, ako aj malá skupina, ktorá hovorí arménsky. Každá z týchto skupín má len niekoľko tisíc hovoriacich a väčšinou sú bilingválne, pričom ich druhým jazykom je turečtina alebo gréčtina. Angličtina je široko používaná a zrozumiteľná. Negramotnosť je extrémne nízka, čo je výsledkom vynikajúceho vzdelávacieho systému.

Náboženstvo Grécki Cyperčania sú predovšetkým východní ortodoxní kresťania. Ich cirkev, Cyperská cirkev, je autokefálna, teda nie je pod právomocou žiadneho patriarchu. Toto privilégium udelil arcibiskup Anthemius v roku 488 byzantský cisár Zeno. V Osmanskej ríši bol arcibiskup Cyperskej cirkvi zodpovedný za svetské ako aj náboženské správanie pravoslávnej komunity a dostal titul etnarcha. Tureckí Cyperčania sú sunnitskí moslimovia. Na ostrove sú aj menšie maronitské, arménske, rímskokatolícke a anglikánske kresťanské komunity. Pestrá je aj skladba kostolov, chrámov a mešít.

 



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára