1.31.2020

USA

Spojené štáty americké - USA, je krajina v severnej Amwerike. Susediace krajiny sú Kanada, Mexiko, Rusko. Hlavné mesto je Washington.

Donald John Trump * Donald John Trump - Prezident od 2017

Pozostáva z 50 štátov , federálneho okresu , piatich hlavných neregistrovaných území , deviatich menších odľahlých ostrovov [ j ] a 326 indiánskych rezervácií . Ide o tretiu najväčšiu krajinu sveta z hľadiska pôdy aj celkovej rozlohy.

MA­PA UZBEJiSTAN

 



1.28.2020

Uzbekistan

Uzbekistan, Uzbecká republika, je kra­jina v severnej Ázii. Susediace krajiny sú Afganistan, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko. Hlavné mesto je Taškent.

Shavkat Mirziyoyev * Shavkat Mirziyoyev - Prezident od 2018

MA­PA UZBEJiSTAN

 



1.25.2020

Vanuatu

Vanuatu, je ostrovná kraji­na v Austrálii a Oceánii. Väčšina ostrovov štátu Vanuatu patrí do súostrovia Vanuatu. Hlavné mesto je Port Vila.

Tallis Obed Moses * Tallis Obed Moses - Prezident od 1917

MA­PA VANUATU

 



1.21.2020

Vatikán

Vatikán, je mini-štát na­chádzajúci sa v južnej Európe, v krajine Taliansko, v meste Rím. Mestský štát je sídlom katolíckej cirkvi. Jediným susedom je Taliansko. Hlavným mestom je Vatikán.

Papa Francesco* 266. Pápež František od r. 2013

MAPA VATiKÁN

 



1.19.2020

Venezuela

Venezuela, oficiálne Venezuelská bolívarovská republika, španielsky República Bolivariana de Venezuela, je krajina na severnom po­bre­ží južnej Ameriky. Jej susedmi sú Brazília, Guyana, Kolumbia. Hlavné mesto je Caracas. Úradný jazyk španielčina, rozloha 916.445 km², počet obyvateľov 28,7 mil.

Nicolás Maduro Moros * Nicolás Maduro Moros - Prezident od 2013

Venezuela je federatívna prezidentská republika, ktorá pozostáva z 23 štátov, dištriktu hlavného mesta a federálnych závislých území. Prezident je hlavou štátu a zároveň predsedom vlády vo Venezuele, kontroluje výkonnú moc, zastupuje krajinu v zahraničí, vymenúva kabinet, vedie Národný výkonný orgán vene­zuelskej vlády a je tiež vrchným veliteľom Národných bolívarských ozbrojených síl. Pre­zi­dent­ské obdobie je zákonom stanovené na šesť rokov.

HiSTÓRiA

Územie Venezuely bolo kolonizované Španielskom od roku 1522, napriek odporu domorodých obyvateľov. V r. 1811 sa stalo jedným z prvých španielsko-amerických území, ktoré vyhlásilo nezávislosť od Španielska a bolo súčasťou prvej Kolumbijskej federatívnej re­pu­bliky známej ako Gran Colombia. Ako úplne su­ve­ré­nna krajina sa oddelila v roku 1830. Venezuela je rozvojová krajina a figuruje na 113. mieste v Indexe ľudského rozvoja. Má najväčšie známe zásoby ropy na svete, napriek tomu má problém s rekordnou infláciou, nedostatkom základného tovaru, nezamestnanosťou, chudobou, chorobami, korupciou, vysokou detskou úmrtnosťou, podvýživou, kriminalitou. Venezuela je zakladajúcim členom OSN, Organizácie amerických štátov (OAS), Únie juhoamerických národov (UNASUR), ALBA, Mercosuru, Latinskoamerickej integračnej asociácie (LAIA) a Organizácie iberoamerických štátov (OEI).

POLiTiKA

Hospodárske krízy v 1980 a 1990 viedli k politickej kríze a stovkám mŕtvych počas nepokojov v Caracaze v roku 1989. Nasledovali dva pokusy o štátny prevrat v roku 1992 a odvolanie prezidenta Carlosa Andrésa Péreza za korupciu v roku 1993. V roku 1998 bol zvolený Hugo Chávez, ktorý viedol prvý z pokusov o prevrat v roku 1992. Spustená „bolívarska revolúcia“. V roku 1999 napísaná nová ústava Venezuely. Chávez umiera v roku 2013, na jeho miesto nastupuje Nicolás Maduro ako dočasný prezident, ktorý neskôr tesne vyhral prezidentské voľby v roku 2013. Funkčné obdobie je šesť rokov, od 15. feb. 2009 môže byť prezident opakovane zvolený neobmedzene krát po sebe. Jednokomorový venezuelský parlament Asamblea Nacional (Národné zhromaždenie). Počet členov je variabilný, každý štát, okres aj hlavné mesto volí troch zástupcov plus výsledok de­le­nia obyvateľov štátu 1,1 % z celkového počtu obyvateľov krajiny. Tri miesta sú vyhradené pre predstaviteľov domorodého oby­va­teľ­stva Venezuely. Všetci poslanci sú vo funkcii päťročného funkčného obdobia. Volebný vek vo Venezuele je 18 a viac rokov. Hlasovanie nie je povinné. Maduro na seba postupne uvalil zákonodarnú a výkonnú moc, neskôr aj súdnu moc a fakticky ovláda všetky tri zložky vlády. Dňa 14. mája 2016 boli ústavné záruky pozastavené, keď Maduro vyhlásil stav núdze.

MAPA VENEZUELA

KRESŤANSTVO

Venezuela je kresťanskou krajinou, kde žije 88 % kresťanov, 8 % obyvateľov je bezbožných, 3 % venezuel. populácie vyznávajú iné náboženstvo. Existujú tu malé, ale vplyvné moslimské, drúzske, budhistické a židovské komunity. Moslimská komunita s asi 100 000 obyvateľmi je sústredená medzi osobami libanonského a sýrskeho pôvodu žijúcimi v štáte Nueva Esparta, Punto Fijo a oblasti Caracasu. Budhizmus vo Venezuele vyznáva vyše 52 000 ľudí. Budhistickú komunitu tvoria prevažne Číňania, Japonci a Kórejci. Budhistické centrá sú v Caracase, Maracay, Méride, Puerto Ordáz, San Felipe a Valencii. Židovská komunita sa v posledných rokoch zmenšila v dôsledku rastúceho ekonomického tlaku a antisemitizmu.

Catedral de Barquisimeto * Catedrála Panny Márie Karmelskej - Lara / Barquisimeto

 



1.16.2020

Vietnam

Vietnam, je krajina na­chádzajúca sa v juhovýchodnej Ázii, na polostrove Zadná India, leží na pobreží Juhočínskeho mora, pri Tonkinskom a Thajskom zálive. Jeho susedmi sú Kambodža, Čína a Laos. Hlavné mesto je Hanoj.

* Nguyén Phú Trong - Prezident a Gen. tajomník

 

MAPA ViETNAM

 



1.12.2020

Východný Timor

Východný Timor, je ostrov­ný štát nachádzajúci sa v juhovýchodnej Ázii. Hlavné mesto je Dili.

Francisco Guterres * Francisco Guterres - Prezident od 2017

 

MAPA VÝCHODNÝ TiMOR



1.10.2020

Svetová zdravotnícka organizácia - WHO

Svetová zdra­votnícka organizácia (angl. World Health Organization WHO) je agentúra OSN, ktorá bola založená v roku 1948 a spája národy, partnerov a ľudí s cieľom podporovať zdravie, udržiavať svet v bezpečí a slúžiť zraniteľným – tak aby každý a kdekoľvek mohol dosiahnuť najvyššiu úroveň zdravia.

WHO

Ústava WHO bola prijatá na medzinárodnej konferencii o zdraví, ktorá sa konala v New Yorku USA od 19. júna do 22. júla 1946, podpísaná 22. júla 1946 predstaviteľmi 61 štátov a nadobudla platnosť 7. apríla 1948. Zmeny a rezolúcie prijaté na 26., 29., 39., a 51. svetovom zdravotníckom zhromaždení nadobudli účinnosť 3. februára 1977, 20. januára 1984, 11. júla 1994 a 15. septembra 2005 a sú zahrnuté v texte ústavy.

Preambula Ústavy
Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tejto ústavy, vyhlasujú tu v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov, že nasledujúce princípy sú základnými princípmi - šťastie, harmonické vzťahy a bezpečnosť všetkých národov: Zdravie je stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody a nielen neprítomnosť choroby alebo vady. Užívanie si najvyššieho dosiahnuteľného štandardu zdravia je jedným zo základných práv každého človeka bez rozdielu na rasu, náboženstvo, politické presvedčenie, ekonomické alebo sociálne podmienky. Zdravie všetkých národov je základom pre dosiahnutie mieru a bezpečnosti a závisí od maximálnej spolupráce jednotlivcov a štátov.

Úspech ktoréhokoľvek štátu pri podpore a ochrane zdravia má ho­d­notu pre všetkých. Nerovnomerný vývoj v rôznych krajinách pri podpore zdravia a kontrola chorôb, najmä prenosných chorôb, je bežné nebezpečenstvo. Základný význam má zdravý vývoj die­ťa­ťa; schopnosť žiť harmonicky v meniacom sa celkovom prostredí pre nevyhnutný rozvoj. Rozšírenie zdravotných a psychologických výhod na všetky národy a súvisiace znalosti sú nevyhnutné pre úplné dosiahnutie zdravia. Informovaný názor a aktívna spolupráca zo strany verejnosti sú nanajvýš dôležité pre zlepšenie zdravia ľudí. Vlády majú zodpovednosť za zdravie svojich národov, ktoré možno naplniť len zabezpečením primeraného zdravotného a so­ciál­neho opatrenia.

Akceptujeme tieto zásady a za účelom spolupráce medzi sebou a s ostatnými na podporu a ochranu zdravia všetkých národov, zmluv­né strany súhlasia s touto ústavou a tým zakladá Svetovú zdra­vot­nícku organizáciu ako špecializovanú agentúru v zmysle článku 57 Charty Organizácie Spojených národov. *

* (Článok 57 - Rôzne medzinárodné špecializované organizácie zriadené medzivládnymi dohodami pre široké medzinárodné úlohy v hospodárskej, sociálnej, kultúrnej a výchovnej oblasti, v oblasti verejného zdravotníctva a v ostatných príbuzných odboroch, ako sú bližšie určené v ich ustanovujúcich listinách, uvedú sa do vzťa­hu k Organizácii Spojených národov podľa ustanovenia článku 63. Organizácie, ktoré sa takto uvedú do vzťahu k Organizácii, ďalej sa označujú ako medzinárodné špecializované organizácie).

HLAVNÉ CiELE WHO

Dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravia pre všetkých ľudí.

ČLENSKÉ ŠTÁTY WHO

Afganistan
Albánsko
Alžírsko
Andorra
Angola
Antigua a Barbuda
Argentína
Arménsko
Austrália
Azerbajdžan
Bahamy
Bahrajn
Bangladéš
Barbados
Barma
Belgicko
Belize
Benin
Bhután
Bielorusko
Bolívia
Bosna a Hercegovina
Botswana
Brazília
Brunej
Bulharsko
Burkina Faso
Burundi
Čad
Česká republika
Chorvátsko
Čierna Hora
Čile
Čína
Cookove ostrovy
Cyprus
Dánsko
Dominika
Dominikánska republika
Džibutsko
Egypt
El Salvador
Ekvádor
Eritrea
Estónsko
Etiópia
Fidži
Filipíny
Fínsko
Francúzsko
Gabon
Gambia
Ghana
Grécko
Grenada
Gruzínsko
Guatemala
Guinea
Guinea Bissau
Guyana
Haiti
Holandsko
Honduras
India
Indonézia
Irak
Irán
Írsko
Island
Izrael
Jamajka
Japonsko
Jemen
Jordansko
Južná Afrika
Južný Sudán
Kambodža
Kamerun
Kanada
Kapverdy
Katar
Kazachstan
Keňa
Kirgizsko
Kiribati
Kolumbia
Komory
Konžská demokratická republika
Kongo
Kórejská ľudovodemokratická republika
Kórejská republika
Kosovo-
Kostarika
Kuba
Kuvajt
Laos
Lesotho
Libanon
Libéria
Líbya
Lichtenštajnsko
Litva
Lotyšsko
Luxembursko
Macedónsko
Madagaskar
Maďarsko
Malajzia
Malawi
Maledivy
Mali
Malta
Maroko
Maršalove ostrovy
Maurícius
Mauritánia
Mexiko
Mikronézia
Mjanmarsko
Moldavsko
Monako
Mongolsko
Mozambik
Namíbia
Nauru
Nemecko
Nepál
Niger
Nigéria
Nikaragua
Nórsko
Nový Zéland
Omán
Pakistan
Palau
Panama
Papua-Nová Guinea
Paraguaj
Peru
Pobrežie Slonoviny
Poľsko
Portoriko
Portugalsko
Rakúsko
Rovníková Guinea
Rumunsko
Rusko
Rwanda
Samoa
San Maríno
Saudská Arábia
Senegal
Seychely
Sierra Leone
Singapur
Slovensko
Slovinsko
Somálsko
Spojené Arabské Emiráty
Spojené kráľovstvo
Spojené štáty americké
Srbsko
Srí Lanka
Stredoafrická republika
Sudán
Surinam
Svazijsko
Svätý Krištof a Nevis
Svätá Lucia
Svätý Tomáš a Princov ostrov
Svätý Vincent a Grenadíny
Sýria
Šalamúnove ostrovy
Španielsko
Švajčiarsko
Švédsko
Tadžikistan
Taiwan
Taliansko
Tanzánia
Thajsko
Togo
Tonga
Trinidad a Tobago
Tunisko
Turecko
Turkménsko
Tuvalu
Uganda
Ukrajina
Uruguaj
Uzbekistan
Vanuatu
Vatikán
Venezuela
Vietnam
Východný Timor
Zambia
Západná Sahara
Zimbabwe


1.09.2020

Zambia

Zambia, je je vnútro­zemská krajina nachádzajúca sa v južnej Afrike, jej susedmi sú Angola, Botswana, Kongo dem. rep., Malawi, Mozambik, Namíbia, Tanzánia, Zimbabwe. Hlavné mesto Lusaka.

Hakainde Hichilema * Hakainde Hichilema - Prezident od 2021

PREZiDENT

MAPA ZAMBiA

 



1.06.2020

Západná Sahara

Západná Sahara (Sa­harská arabská demokratická republika), je krajina nachádzajúca sa v západnej Afrike na pobreží Atlantického oceánu. Hlavné mesto El-Aaiún.

Brahim Ghali * Brahim Ghali - Prezident od 2019

MAPA ZÁPADNÁ SAHARA

 



1.03.2020

Zimbabwe

Zimbabwe, oficiálne Re­publika Zimbabwe, je vnútrozemská krajina nachádzajúca sa v juhovýchodnej Afrike, medzi riekami Zambezi a Limpopo, susediaca s krajinymi Južná Afrika, Botswana, Zambia, Mozambik. Hlavným mestom je Harare. Druhým najväčším mestom je Bulawayo. Krajina s približne 15 miliónmi obyvateľov. Zimbabwe má 16 úradných jazykov, pričom najčastejšie sa používa angličtina, šónčina a ndebelčina.

Robert Mugabe * Robert Mugabe - Prezident od 1987 do 2017

ODKAZY

ŠTÁT

Od 11. storočia je územie, ktorý je teraz štátom Zimbabwe, mies­tom niekoľkých organizovaných štátov a kráľovstiev, ako aj hlavnou cestou pre migráciu a obchod. Britská juhoafrická spoločnosť Cecila Rhodesa prvýkrát vymedzila súčasné územie v roku 1890, keď do­bi­la Mashonaland a neskôr v roku 1893 Matabeleland po zúrivom odpore ľudí z Matabele známeho ako Prvá vojna Matabele. Vládnu­tie spoločnosti sa skončilo v roku 1923 založením Južnej Rodézie ako samosprávnej britskej kolónie. V roku 1965 konzervatívna vláda bielej menšiny jednostranne vyhlásila nezávislý štát Rodézia.

Štát znášal medzinárodnú izoláciu a 15-ročnú partizánsku vojnu s čiernymi nacionalistickými silami. Toto vyvrcholilo mierovou doho­dou, ktorá v apríli 1980 zaviedla všeobecné udelenie volebného práva a de jure suverenitu. Zimbabwe sa pripojilo k Spoločenstvu národov, z ktorého bolo v roku 2002 vylúčené z dôvodu porušenia medzinárodného práva vtedajšou vládou Roberta Mugabeho a z ktorého vystúpila v decembri 2003. Suverénny štát je tiež členom Organizácie Spojených národov, Juhoafrického rozvojového spolo­čenstva (SADC), Africkej únie (AÚ) a Spoločný trh pre východnú a južnú Afriku (COMESA). Pre svoju mimoriadnu prosperitu bol kedysi známy ako „klenot Afriky“.

Robert Mugabe sa stal premiérom Zimbabwe v roku 1980, keď jeho strana ZANU–PF vyhrala voľby po skončení vlády bielych menšín. Mugabe bol prezidentom Zimbabwe od roku 1987 až do svojej rezignácie v roku 2017. Počas Mugabeho autoritatívneho režimu vládol v krajine štátny bezpečnostný aparát a bol obviňovaný za rozsiahle porušovanie ľudských práv. Krajina je v ekonomickom úpadku od 90. rokov 20. storočia, pričom zažila niekoľko krachov a hyperinfláciu.

Dňa 15.11.2017 po viac ako roku protestov proti jeho vláde, ako aj proti rýchlo upadajúcej ekonomike Zimbabwe, národná armáda v rámci štátneho prevratu umiestnila Mugabeho do domáceho väze­nia a nakoniec o šesť dní neskôr odstúpil. Emmerson Mnangagwa odvtedy pôsobil ako prezident Zimbabwe.

Zdroj:Wiki

MAPA ZiMBABWE

ODKAZY

 

 



1.01.2020

ZSSR

Sovietsky zväz, dlhý tvar Zväz so­vietskych socialistických republík ZSSR (rusky: Союз Советских Социалистических Республик (СССР) – Sojuz Sovetskich Socialističeskich Respublik (SSSR)), bol federatívny socialistický zväzový štát vo východnej Európe a severnej časti Ázie existujúci v rokoch 1922 až 1991. Rozlohou 22,4 milióna km2 bol rozlohou najväčším štátom sveta. Jeho hlavným mestom bola Moskva.

Leonid Iľjič Brežnev * Leonid Iľjič Brežnev - Gen. tajomník strany od 1964 do 1982

Zväz sovietskych socialistických republík sa rozprestieral vo východnej Európe, strednej a severnej Ázii. Svojou rozlohou 22,4 milióna km² zaberal takmer jednu šestinu súše sveta. Bol najväčším štátom v histórii ľudstva. Štatistiky OSN vyčleňovali ZSSR pre jeho obrovskú rozlohu a spoločensko-hospodársku špecifickosť ako osobitný, svetadielom zodpovedajúci celok. V ZSSR žilo začiatkom roku 1989 287,6 milióna obyvateľov, vyše sto veľkých a malých národností odlišujúcich sa jazykom a kultúrou, ktoré ale spájali rovnaké historické korene a osud. Približne polovica obyvateľov boli Rusi.

MAPA ZSSR

Zväzová republika Hlavné mesto Nástup. krajina
     
Arménska SSR Jerevan Arménsko
Azerbajdžanská SSR Baku Azerbajdžan
Bieloruská SSR Minsk Bielorusko
Estónska SSR Tallinn Estónsko
Gruzínska SSR Tbilisi Gruzínsko
Kazašská SSR Alma-Ata Kazachstan
Kirgizská SSR Frunze Kirgizsko
Litovská SSR Vilnius Litva
Lotyšská SSR Riga Lotyšsko
Moldavská SSR Kišinev Moldavsko
Ruská SFSR Moskva Rusko
Tadžická SSR Dušanbe Tadžikistan
Turkménska SSR Ašchabad Turkménsko
Ukrajinská SSR Kyjev Ukrajina
Uzbecká SSR Taškent Uzbekistan